Mám taký zlozvyk: denne preletím pohľadom cez (možno) stovky článkov, stále chcem nové informácie, analyzujem, prečo ma daná titulka zaujala a porovnávam štýly písania. Následne si niektoré články uložím a plánujem sa ich reálnemu obsahu venovať neskôr. Pri narastajúcej virtuálnej halde článkov som potom vďačná, keď narazím na poučné či praktické video, ako to od Olgy Khazan, kde
na príklade karaoke ukazuje, ako sa zbaviť úzkosti z vystúpenia tým, že sa na naň budeme tešiť.
Ale hlavne o inom som chcela; po sviatkoch som odišla na hory do Ždiaru a dala si 20-dňovú prestávku od lektorovania (inú prácu som vykonávala ako zvyčajne). Dôvod? Vyhorela som. Ako sa mi to podarilo? Od leta som nevedela poriadne spávať.
Budila som sa po štyroch hodinách spánku úplne zbytočne kvôli riešeniu problémov v mojej hlave. Zbytočne preto, lebo veci sa riešia, keď sa dejú.
Na horách, pri pohľade na kopy skál vytvorené tektonickým
vrásnením som riešila, čo a ako ďalej. Nechcela som sa zbaviť ani
jednej z mojich aktivít, ktoré ma tešia alebo aj živia. Vedela som, že
by to bol iba únik.Reálne riešenie mi napadlo jedno ráno pri prežúvaní (mojej klasickej) ovsenno-špaldovej kaše s kúskom horkej čokolády: mindful (slovníky toto slovo prekladajú ako “dbajúci”, ale u mňa a podľa používania v angličtine je to skôr “duchaprítomný, sústredený”). Písala som už o tom takmer pred rokom, no ešte som ten stav nevedela vtedy riadne definovať.
Znova som si uvedomila, že tým, že prašivý mobil a jeho notifikácie mám stále v (po) ruke, robím tristo vecí naraz. Teda, že bývam mindless (myšlienkami niekde úplne mimo).
Mementom tohto správania mi bol deň, keď som na pár hodín stratila rukavicu, ktorá mi vypadla, keď som (zase) cez mobil “riadila zemeguľu” a zároveň odchádzala od veterinára. No, hotové teliatko! Našla som ju, keď som prešla večer päť rôznych miest, kde som za ten deň bola. Spomenula som si práve na to miesto, keď som sa sústredila na jednu vec a nie neustále prepínala medzi myšlienkami na to, či (momentálne) nedôležité, ono.Ak sa tiež pri takomto “smartphone biorytme” cítite ako jablko v muštárni, ktoré ale do lisu skáče dobrovoľne samé, či občas kvôli nesústredeniu sa stratíte (napríklad) rukavicu, prečítajte si tento článok.
Dodržiavam z neho zatiaľ aspoň štyri z navrhovaných piatich bodov:
- Gratitude journaling: zapisujte si tri veci denne, za ktoré ste vďační (úplne vážne!),
- Postitive thinking: napíšte si o jednom pozitívnom zážitku denne (isto sa taký nájde),
- Exercise: hýbte sa (pätnásť minút rezkej chôdze denne ešte nikoho
nezabilo), - Gratitude practice 2: vyjadrite vľúdnosť v maile alebo esemeske aspoň raz za deň, no vždy inému človeku.
- Mindfulness practice: meditujte (aspoň dve minúty denne, lebo … ;))
Popis: Mali by ste sedieť a meditovať 20 minút denne, teda ak nie ste zaneprázdnení, lebo ak áno, mali by ste to robiť hodinu.
A áno, o legitimite týchto rád ma presvedčilo to, že sú vedecky podložené. Majú vraj pomôcť mozgu zvyknúť si sústrediť sa. A ak sa vám chce čítať ešte viac, siahnite po The Antidote: Happiness for People Who Can’t Stand Positive Thinking – veľmi zábavné čitanie!