Neosobná klávesnica, blikajúci monitor, nezmyselné tabuľky, záplava zbytočných mailov, tretia porada o tom istom, denné svetlo niekde za oknom, ktoré sa ani nedá otvoriť a vyblednuté frustrované tváre.
Tak toto nebude môj celoživotný chlebík! Pred vyše desiatimi rokmi som si po pár rokoch strávených prácou za počítačom uvedomila, že to už nechcem.
Začala som sa teda pozerať ľuďom do tváre a striedavo hľadieť do knižky či učebnice. Potom prišlo nosenie laptopu kvôli nahrávkam a videám. Ale to ešte to čumenie do displeja opäť nezačalo. Netrvalo to však dlho a prišli “smart phones”. Spočiatku ma môj odbremenil od sedenia za počítačom pri čítaní emailov, zbavil papierového kalendára, púšťal nahrávky – notebook zostal doma. Lenže, nedávno mi doklaplo, že to isté, čo som nechcela – čumieť do displeja – znova robím, no nie posediačky: odpisujem na maily, prekladám texty, plánujem lekcie – toto všetko aj počas behu v lese! Šialené a je jasné, že z takého behu potom nič nemám a navyše sa občas v maily celkom trefne podpíšem ako “Katastrofa”.
Stačilo.
Zvykám si na nový režim. Menej toho stihnem, ale snáď ma porazí až neskôr.
Našli ste sa v tom? Nie všetci si ale toto môžme dovoliť, preto aspoň mimo práce žime v realite. Skúsme nechať “divajs” vo vrecku a venujme sa napríklad deťom, tiež potom aspoň na chvíľku ľahko oželejú tablet. Ako vo všetkom, aj v boji proti zombíctvu musíme byť príkladom. Pretože keď kritizujeme to, koľko času deti trávia s tabletmi v rukách, nedochádza nám, že po nás iba opakujú. A my už dobre vieme, že taký život nestojí za veľa, preto by sme sa mali snažiť deti vychovávať inak a to tak, aby žili tu a teraz a nie vo vymyslenom príbehu hry, ktorá často podporuje agresivitu.
Pretože keď kritizujeme to, koľko času deti trávia s tabletmi v rukách, nedochádza nám, že po nás iba opakujú.
A nielen to, výhodou čiastočného odstrihnutia sa (lebo všetko s mierou) je, že nám a deťom, ktoré to v prvom rade musíme naučiť, to dá priestor na uvedomenie si, že porovnávať sa s kýmkoľvek, v najhoršom prípade s marketingovými kampaňami značiek, seriálov atď. je nezdravé a vytvára to v nás prehnané predstavy o tom, ako má naše osobné šťastie vyzerať.
Nedávno som na túto tému čítala novú knihu od môjho obľúbeného psychológa a lingvistu, Daniela Nettle – Happiness, v ktorej tvrdí, že nielen porovnávanie s ostatnými, ale aj nereálne očakávania, ktoré v nás okolitý svet vytvára, nám bránia dosiahnuť to jediné, čo má fakt zmysel a je dosiahnuteľné: spokojnosť.
Pointa je, že ak sa naučíme byť spokojní a prestaneme sa tlačiť do očakávania “šťastného života”, ktorého podoba nám aj tak nie je jasná, budeme konečne spokojní aj “odstrihnutí” a so zdravou farbou na lícach.
Slovíčka:
vyblednuté tváre – pale faces
pozerať ľuďom do tváre – look people in the eye/face
čumenie do displeja – staring at a screen
odbremenil – unburdened
Doklaplo mi to. – It dawned on me.
trefne – aptly
Zvykám si na nový režim. – I’m getting used to a new routine.
byť príkladom – set an example
Nedochádza nám to. – We miss the point.
Taký život nestojí za veľa. – Such life isn’t worth much.
To podporuje agresivitu. – It fosters aggression.
odstrihnutie – cut off
prehnané predstavy – exaggerated ideas
nereálne očakávania – unrealistic expectations expectations
spokojnosť – contentment
so zdravou farbou na lícach – with healthy rosy cheeks