Poznáte to, niečo vás natoľko pohltí, že každý kontakt s novou informáciou, ktorá vám obohatí obzor v danej oblasti je pre vás takým malým víťazstvom a zároveň odmenou. Ja to mám presne takto v mojej profesii.
Venujem sa úspešne práci lektorky angličtiny už osem rokov. Pre mňa to nie je ani tak práca, ako skôr záľuba a naplnenie toho, čo ma podľa slov univerzitnej profesorky na vysokú školu dostalo. Na prijímacích pohovoroch som totiž ako dôvod, prečo sa chcem stať učiteľkou angličtiny uviedla: – mám silný záujem zdieľať svoje vedomosti jasnou a zábavnou formou.
Každý jeden z nás si určite spomenie aspoň na jeden predmet, ktorý v škole nemohol vystáť kvôli jeho zlému podaniu. Práve preto je mojim záujmom, aby moji klienti tento odpor voči angličtine, s ktorou sa mnohí pasujú už roky, stratili tým, ako im ju ja viem podať.
Výskumy mozgu hovoria, že ak sa sami aj nevedome zablokujeme, náš mozog stráca schopnosť vnímať. Impulzy, ktoré mozog dostáva z centráleho nervového systému sa zaseknú. Tým pádom toto zlyhanie v komunikácii vedie k tomu, že sú informácie posúvané s oneskorením. Čiže ak si poviem, že toto sa určite nenaučím, tak sa pokojne môže stať že to tak aj bude.
Ďalej existuje mnoho dôkazov o tom, že negativisti žijú kratšie. A keď žijeme kratšie, menej sa toho stihneme naučiť a podobne. My na Slovensku to máme v tomto ohľade trošku ťažšie. V školách a možno aj v rodinách nám je často vštepovaný negativizmus a nedôvera v naše schopnosti. Tento hendikep sa potom prenáša aj do učenia a následného používania cudzích jazykov.
Mojím cieľom je, aby klienti nabrali nielen vedomosti, ale aj istotu. Sama na svojej koži viem aké je zložité prelomiť tú našu slovenskú pesimistickú bariéru.
Preto neváhajte! Spoliehajte sa na svoje schopnosti! Keď nabudúce narazíte na novú prekážku /frázu/, povedzte si, že toto nabudúce poviem správne!
Tento blog vyšiel pôvodne tu.